reklama

Referendum - nedá mi spávať

Včerajšie referendum nám veľa hovorí o podstate a účele tohto inštitútu. Referendum je poslednou formou, ako sa ľud priamo zúčastňuje správy vecí verejných. Poslednou možnosťou, ako môže priamo od zdroja moci vzísť rozhodnutie. V zastupiteľskej demokracii referendum má svoje miesto. Ale len vtedy, ak sa chápe ako nástroj, ktorým ľud rozhodne o najdôležitejších spoločenských otázkach.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

V referende by sa podľa mňa malo rozhodovať o otázkach, ktoré sú v spoločnosti aktuálne, o ktorých prebieha hlbšia spoločenská diskusia a ktorých zodpovedanie v istom význame ukazuje smer vývoja vzťahov v spoločnosti a v štáte. V referende by mal ľud rozhodovať o tých otázkach, ktoré sú natoľko závažné, že si buď zákonodarca napriek tomu, že na to má mandát, nedovolí rozhodnúť; prípadne ľud sám považuje niektoré otázky za také závažné, že o nich chce rozhodnúť sám a nenechá o nich rozhodovať volených zástupcov. Takto nejako chápem funkčnosť referenda v zastupiteľskej demokracii. Tieto podmienky spĺňali na Slovensku doposiaľ (takmer) dve referendové otázky, priama voľba prezidenta a vstup do EU. Viem si predstaviť i príklady ďalších otázok, ktoré by mohli byť predmetom referenda, keby o nich prebehla zásadnejšia diskusia. Napríklad by sme si v referende mohli položiť otázku o možnosti umelého prerušenia tehotenstva (i keď tu by niektorí narazili na ústavnú prekážku – predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody), odluky cirkvi od štátu, zavedenie homosexuálnych manželstiev, možno legalizácia marihuany. Podmienky, ktoré som pre potenciálnu referendovú otázku stanovil vyššie, ale nespĺňala žiadna z včera položených. Pýtať sa v referende na zrušenie koncesionárskych poplatkov je nezmysel. Ak sa zrušia koncesionárske poplatky, musí nasledovať nejaké rozhodnutie o budúcnosti, financovaní a fungovaní verejnoprávnych médií. Ak by v referende ľud zrušil povinnosť fyzických osôb a právnických osôb platiť úhradu za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom, muselo by nasledovať rozhodnutie zákonodarcu. Jednoducho ľud by k tejto téme povedal A, a B by nechal na zákonodarcu. Dovolím si tvrdiť, že „úspešnosť“ referenda v tejto otázke by priniesla hlavne problémy, žiadne riešenia závažných spoločenských otázok.Otázka týkajúca sa zrušenia imunity poslancov je z položených najkonštruktívnejšia. Najzásadnejšie problémy pri zneužívaní imunity mali poslanci pri požití alkoholu za volantom. V tejto najháklivejšej oblasti je už poslanecká imunita v zmysle položenej otázky vyriešená a vyriešili ju sami poslanci. Len stačilo, aby existovala spoločenská objednávka a zákonodarca si sám dokázal obmedziť imunitu. Teda raz sa už ukázalo, že o tejto otázke dokážu rozhodnúť poslanci sami i bez ľudu.Tretia otázka sa týkala zníženia počtu poslancov na sto. Mne prišla ako blesk z jasného neba. Prečo by sme napríklad neznížili počet aj na 50, prečo nie 36, 78, 93 (aby bol nepárny počet a nemohli by napríklad dva tábory získať rovnaký počet miest). Ide mi o to, že bez akejkoľvek spoločenskej diskusie si ľud odrazu položil otázku o znížení počtu poslancov. Okrem ušetrenia nepoznám dôvod, prečo by som sa mal rozhodnúť pre zníženie (a takéto zásadné). Zároveň sa mi vidí, že v 20. storočí by sa v demokratickom štáte malo rozhodnutie o počte poslancov prijať na základe nejakých analýz, debát, a asi z nejakého hlbšieho dôvodu ako je ušetrenie. To, že tam mnohokrát nič zásadné nerobia, nie je otázkou ich počtu, ale kvality. Otázku ceny motorových vozidiel, ktoré môžu orgány verejnej moci obstarať, je pre mňa nezmyselné riešiť zákonom a už vôbec to nie je otázka na referendum. Predsa máme možnosť si vo voľbách vybrať také strany, ktoré pri obstarávaní vozidiel budú dodržiavať limity zdravého rozumu a slušnosti. O tejto otázke sme preto tento rok z môjho pohľadu už raz rozhodovali (a dúfame, že sme sa rozhodli správne). Možnosť voľby poslancov NR SR a Európskeho parlamentu cez internet. Ak by som sa mal zodpovedne rozhodnúť, chcel by som vedieť, aký ten spôsob hlasovania bude. Aké zabezpečenie bude použité, koľko to bude stáť, aby to bolo naozaj bezpečné, koľko ľudí o toto hlasovanie skutočne bude mať záujem, prípadne bude na tento spôsob hlasovania odkázaných, aký bude pomer medzi cenou a využitím. Ja si ale nemám ako odpovedať na vyššie uvedené otázky a myslím, že na to v čase konania referenda ani len približne netušil odpoveď nik. Rozhodovanie bez uvedomenia si dôsledkov a zodpovednosti je nebezpečenstvom a nevýhodou referenda. Povahu referenda najlepšie dokumentuje otázka týkajúca sa práva na odpoveď podľa tlačového zákona. Jeho organizátori možno trošku rátali s tým, že SMER bude v čase konania referenda vládnuť. Tí, ktorí chceli proti arogancii zo strany mocných bojovať šiestimi otázkami, už majú moc vykonať nápravu. Nakoniec sa ukazuje, že ani v tejto otázke nie je zákonodarca odkázaný na ľud. Výsledok z tohto referenda je pre mňa nasledovný: referendum je dôležitý inštitút v systéme zastupiteľskej demokracie. V živote spoločnosti a štátu existujú otázky, o ktorých by ani legitímne zvolení zástupcovia nemali rozhodnúť bez toho, aby priamo od zdroja moci nedostali akési schválenie kroku, ku ktorému smerujú. Dokiaľ sa ale referendum bude využívať na niečo iné (nech je to i záslužný boj proti arogancii vlády), budem ho považovať za zbytočné vyhadzovanie peňazí (ktoré som v tomto prípade svojim podpisom pod petíciou zapríčinil aj ja:).

Matúš Sopata

Matúš Sopata

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

naivný idealista Zoznam autorových rubrík:  zo školyslovenská spoločnosťzo života (študentského)SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu